Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Atalanta je chránenkyňou Artemis. Bola ponechaná osudu na kopci, vychovaná medveďmi, nymfami a bohyňou samotnou, ktorá ju nakoniec poslala na misiu, aby jej priniesla slávu.
Najlepšie na tejto knihe sú bojové scény. Ich jediný problém je, že na to, že je to vo svojej podstate vlastne kniha o bojovníkoch, o Argonautoch, tak ich je v knihe sakramentsky málo a Atalanta v nich nič moc nerobí. Jej víťazstvá mi neprišli ako tie naozaj jej, možno s výnimkou toho, keď s niekým pretekala.
Začiatok a koniec knihy sú dobré, problém je stred knihy, ktorý sa neskutočne vlečie. Z mytologického hľadiska som bola pomerne spokojná s tým ako boli do toho zakomponované všetky príbehy, ale prijala by som, aby sa autorka viac zamerala na Atalantu samotnú. A tiež, aby ju nenechávala tak jednoducho porušovať svoje vlastné zásady.
Syn podsvetia je príjemné čítanie plné slovanskej mytológie a fantastiky, ktorá je familiárna a dokáže pohladiť po srdci. Mojim obľúbeným prvkom je Október, čierna mačka, ktorá sa zjaví na prvých stránkach knihy a Lúka stratených vecí - miesto, na ktorom som si istá, že skončila nejedna moja ponožka.
Čo sa týka postáv, všetky sú niečím zaujímavé, ale mojim obľúbencom bol Matthew. Je priamym dôkazom toho, že niekedy nemusíme mať mágiu na to, aby sme dokázali veľké veci. Páčili sa mi však aj iné postavy. Artemy, Finn, ale i Sirína s Tatyanou boli príjemnými kúskami skladačky.
Jednu hviezdu uberám príbehu z jedného prostého dôvodu - mám pocit, že som z príbehu nevidela dostatočne veľa na to, aby mi prišiel uveriteľný. Niektoré veci by som radšej videla ako ich mala vysvetlené a prerozprávané v príbehu. Som si istá, že niekoľko desiatok strán navyše by tomu pomohli. Autorka sa snažila povedať neskutočne veľa o detailnom svete, ale takto sa zrejme nie všetko zmestilo na stránky knihy.
Orwellove prvé dielo je sociálna reportáž, ktorá opisuje jeho zážitky z Paríža i z Londýna, keď bol na samom "dne" - medzi chudobnými - a jeho život bol meraný časom od chleba ku chlebu. V Paríži s vínom, v Londýne s čajom.
Je to pohľad na chudobu z očí človeka, ktorý v nej žil, napriek tomu, že udalosti sú do určitej miery pomenené v časovom slede i okolnostiach. Orwell poukazoval na nezmyselnosť systému, na zlé pracovné podmienky, na absolútnu segregáciu tých, ktorí sú chudobní.
Za mňa bola najsilnejšia myšlienka to, že popri všetkom čo museli robiť, či už to bolo pracovať sedemnásť hodín denne alebo najprv tráviť štrnásť hodín v útulku a potom prejsť dvadsať kilometrov, už nemali čas a energiu na to rozmýšľať, akým spôsobom by sa ich situácia mohla zmeniť, zlepšiť, nemali čas dúfať a starať sa o iné veci. Život sa stal prežívaním a preto nemali čas na vidiny budúcnosti, zároveň však do určitej miery bolo jednoduchšie poddať sa rutine a deň čo deň spraviť to isté.
Asi nie som úplne cieľovou skupinou, čo sa týka tohto diela, napriek tomu mi príde neuveriteľné ako aktuálne dokážu byť niektoré témy takmer po sto rokoch od udalostí tejto knihy.
Knižka je o Sadie a Samovi, ktorí sa stretnú za rozličných okolností v nemocnici, keď sú malí a v oddychovej miestnosti si spolu zahrajú video hru. Láska k hrám ich spája a stane sa ich spoločným jazykom a to na veľa ďalších rokov, počas ktorých môžeme pozorovať ich vzťah. Je to príbeh o priateľstve, o láske, o robení vecí pre iných, ale aj o pocitoch viny, zrady či závislosti na niekom inom. Je to o bežných životných udalostiach, ale aj tých menej bežných, s ktorými sa za života človek musí vyrovnať. Nie je to o dokonalých riešeniach, pretože také neexistujú.
Kniha je písaná pekne, pútavo, užije si ju až človek, ktorý nemá rád hry, no ak ich rád má, nájde naozaj množstvo terminológie a referencií, ktoré ho potešia. Za mňa to na 5* úplne nemá, ale nie preto, lebo by to nebola dobrá kniha - ale niektoré voľby postáv a teda autorky pre mňa boli nepostačujúce a zároveň svojim spôsobom.. neúnosné.
Pripomína mi to Normálnych ľudí od Sally Rooney, akurát s tým rozdielom, že osobne mi tento štýl písania rozhodne vyhovuje oveľa viac a mám pocit, že postavy v tomto príbehu som poznala oveľa lepšie.
Knižka sa čítala veľmi dobre, historické pozadie je geniálne vykreslené, dej sa pohybuje rýchlo a pútavo. Určite si prečítam aj ďalšie knihy zo série. Za mňa dobrý štart k Červenákovi a tomu ako píše. Trochu mi chýba hĺbka pri jednotlivých postavách, za mňa preto 4/5 :)
Číst víc
Príjemné čítanie, ktoré ukazuje, čo všetko stojí za Milanom Bez Mapy. Určite to nie je žiadny bedeker, ani všetky jeho cestovateľské dobrodružstvá, namiesto toho je to kniha o tom, ako sa stal influencerom, ktorého všetci poznajú z blogu či zo sociálnych sietí. Ukazuje kopec toho, čo sa niekedy jednoducho nedostane na povrch v článkoch alebo postoch, ktoré spadajú do predstavy, ktorú si ľudia časom o Milanovi vytvorili a mne to bolo na tejto knihe nesmierne sympatické :)
Číst víc
S Alix ani s Michalom sa život jednoducho nemaznal. Obaja majú svoje príbehy, ktoré sa stretávajú niekde v strede potom, ako sa Michal po desiatich rokoch dostáva z väzenia a nemyslí na nič iné, ako očistiť vlastné meno od zločinu, za ktorý bol odsúdený, avšak ktorý nikdy nespáchal.
Kniha začína priamym ponorením sa do príbehu. Nenaťahuje zápletku či predstavovanie postáv postupným zoznamovaním sa, namiesto toho vás ťahá rovno do deja a ukazuje vám jednotlivé trasy, ktorými sa kniha zrejme poberie - i v týchto ohľadoch zostáva nepredvídateľnou a zábavnou na skúmanie.
Čítanie je to naozaj dlhé, ale ak zrovna nesedíte v krkolomných polohách ako ja, tak si to ani nevšimnete. Hriech má dynamické dialógy, ktoré sú jeho nesmiernym plusom a koniec každej kapitoly vás núti čítať ďalej. Láska je v ňom vykreslená v mnohých podobách, pričom niektoré sú rozhodne nevinnejšie a čistejšie než tie iné, ale každá dokazuje, akou je nepredvídateľnou a mocnou silou, ktorá dokáže donútiť ľudí robiť možné i nemožné.
V tejto knihe je veľa postáv, ktoré som nemala rada. Veľa postáv, ktoré mi neskutočne v istých veciach liezli na nervy. A veľa postáv, na ktorých príbehoch mi napriek tomu, že som ich nemala rada, záležalo. No potom boli aj také, ktoré si moje srdce získali po prvých pár stránkach.
Ak má niekto rád romantické príbehy, ale v tomto prípade s dávkou napätia a vášne, tak sa v tejto knihe určite nesklame a mal by jej dať šancu. Veronikine písanie je naozaj niečo, čo si nejde nezamilovať :) (a ak mi neveríte, tak je 3:55 v noci, lebo to už bolo "iba 150 strán")
Niekomu pod nohy svet posiela skvelé knihy, niekomu kvety od tajných neznámych a niekomu úplných idiotov. Naďa je obeťou toho posledného prípadu. K tým idiotom, sa na škole, v ktorej učí, pridáva riaditeľ - Klazár, ktorý vyzerá, že sa rozhodol, že jej zo života bezdôvodne spraví hotové peklo.
Kniha sa odohráva v školskom a realisticky vykreslenom prostredí, ktoré má kopu drobných detailov so svojimi problémovými študentmi, jedinečnými učiteľmi a klebetami každého druhu. Sú v nej načrtnuté zložité, aj menej zložité rodinné vzťahy, so situáciami, ktoré môžete poznať z bežného života. Príbeh ich málokedy vykresľuje idealisticky alebo naopak, prehnane dramaticky ako v pokazenej telenovele a napriek tomu fungujú dynamicky, posúvajú dej a dávajú neoceniteľnú hĺbku jednotlivým postavám.
Postavy sú mojou najobľúbenejšou časťou celého príbehu a nemyslím tým rozhodne iba hlavné postavy, ale i tie vedľajšie. Žiadna z postáv nie je dobrá alebo zlá. Každý má svoje nedokonalosti a silné stránky a to ešte aj tie postavy, ku ktorým čitateľ prirodzene cíti antipatiu. Medzi moje najobľúbenejšie patria Táňa s Marcelom ako postavy, dodávajúce príbehu úplne iný rozmer.
Nečítala som príbeh prvý raz, no zážitok z čítania mi to veru nepokazilo a myslím, že každý, kto obľubuje kus romantiky a rodinnú atmosféru, si príde v tejto knihe na to svoje :)
Dary som čítala prvýkrát na základnej škole po česky. Mnohému som v tom veku nerozumela, príbeh však aj po toľkých rokoch zaváňa pre mňa nostalgiou a familiárnosťou.
Orrek je chlapec, ktorý sa narodí ako dar daru. Má na svojich pleciach ťarchu toho, čo sa od neho očakáva. Vidíme ho vyrastať od dieťaťa cez chlapca až po muža. Muža, keď si myslí, že ním je a muža, keď sa ním naozaj stane. Neviem si vybrať či je príbeh viacej príbehom Orreka a Gry, jeho priateľky z detstva, alebo je príbehom Orreka a jeho otca. Obidva vzťahy sú riešené do väčšej hĺbky, obidva majú svoje svetlé a svoje temné stránky.
Na môj terajší vkus je kniha stručná, štýl písania nepridáva nič, čo by mohlo byť "navyše", opisuje to, čo je potrebné pre príbeh. Je však písaná naozaj ako kronika, ako príbeh, ktorý Orrek rozpráva o minulosti, preto je čítanie zdĺhavejšie a náročnejšie ako by mohlo byť.
Napriek tomu, aj tak mám rada príbeh, ktorý kniha prezentuje. Nie je to iba Orrekove rozprávanie o vlastnom živote, no popisuje aj rozsiahly svet, v ktorom sa Orrek nachádza. Ľudí z Výšin a z Nížin, kde ľudia z Výšin trpia predstavou toho, že sú lepší ako ľudia z Nížin kvôli svojim darom, ale v jemných náznakoch a hlavne v jednej z ústredných postáv, ktorá je z Nížin, nám kniha tiež prezrádza, že to nemusí byť celkom tak. Popisuje svet darov, ich komplexnosti, povinnostiam, ktoré sa s darmi spájajú.
4* dávam preto, lebo mám ku knihe nostalgický vzťah. Pamätám si kedysi ako som s Orrekom prežívala každú časť jeho príbehu, srdce mi zvieralo v tesnom zovretí pri životných zvratoch, ktorým nedokázal predísť. Alebo im predísť nechcel. Avšak objektívne by bola pravdepodobne kniha kúsok nižšie.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!