Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje odznaky
Moje aktivity
Táto knižná brožúra zhŕňa základné štatistiky a informácie o zdravotných, ekologických a etických benefitoch vegánstva. Obsahom je podľa mňa vhodná najmä pre nových záujemcov o tematiku vegánstva a pre ľudí stredoškolského veku.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tínedžerský lovestory príbeh vhodný pre 17-ročných čitateľov, obalený absurdnou víziou budúcnosti, situovaný odhadom 350 rokov dopredu, kde šašovia v stredovekých plášťoch behajú po uliciach a legálne tam vraždia (väčšinou stredovekými zbraňami) náhodne vybraných ľudí v rámci snáh o redukovanie preľudňovania. Svet pritom riadi ultrahumanista Nimbus - superpočítač, ktorý môže v sekunde preľudňovanie zastaviť nenásilne a bezbolestne, ale nechce, lebo to by „zasahoval do slobody“. Nadhodnocovaná séria, hoci musím uznať, že napriek absurdnostiam si niektoré postavy obľúbite a donúti vás to dočítať až do konca.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V kapitolách sa opakujú tie isté veci, text celkovo pôsobí neusporiadane. Zo záveru, ktorý končí po Veľkom kolapse, ktorý nastal v roku 2093, vyplýva, že ľudstvo prežilo a štáty sa obnovujú a teplota klesá vďaka novým opatreniam. Takto to ale naozaj nefunguje. Nielenže v takom stave sveta už sa nebude dať urobiť nič, aby teplota klesala, dokonca ani aby nestúpala, ľudstvo bude prežívať možno akurát tak niekde v krytoch pod zemou. Oceňujem myšlienku knihy, ale falošné nádeje, že všetko sa bude dať rozbehnúť odznova a napraviť, ako keby sa ani nič moc nedialo, sú nepravdivé a zmätočné. Odporúčam si k tomu prečítať napr Zmena alebo kolaps (Graeme Maxton).
Číst víc
Je to dôležitá kniha, ktorá môže pomôcť v porozumení oblasti práv zvierat, ale rozhodne to nie je kniha pre každého, pretože je to ťažká filozofia plná odborných termínov. Vhodné pre vysokoškolských študentov filozofie.
Číst víc
Ak je Jared Diamond medzi vašimi obľúbenými autormi, tak sa vám bude páčiť aj táto kniha. Je to vlastne o tom, ako ide všetko dole vodou. Nie je to moc optimistické čítanie. Mňa osobne najviac zaujali kapitoly, v ktorých sa spomína klimatická zmena a preľudňovanie, novinkou pre mňa bol Jem Bendell a informácie okolo neho. Na druhej strane, paradoxom bolo velebenie kapitalistu Elona Muska, ktorý, naopak, namiesto varovania pred preľudnením varuje pred "populačným kolapsom". Autor si preto protirečí, keď vidí nádeje v súčasti problému. Každý kapitalizmus (aj ten zelený) potrebuje konštantný rast, a akýkoľvek rast v obmedzenom priestore je zákonite neudržateľný. Závery knihy nedávajú veľké nádeje, ale tie som ani nečakal, a vo všeobecnosti od ľudstva ich ani nečakám.
Číst víc
Kniha začína akčne už v nultej kapitole, v ktorej urguje za veľké zmeny a varuje pred hrozbou v podobe popieračov. Tretia kapitola popisuje, ako bude vyzerať rok 2050, ak neprijmeme adekvátne opatrenia, a ako môže vyzerať, ak ich okamžite prijmeme - krásny ekologický sci-fi sen (len tam absentujú informácie o riešení populačného rastu). Kniha sa nevyberá cestou katastrofického alarmizmu, ale snaží sa udržať v prehľadne optimistickej atmosfére, a nabudiť tak dojem, že každý jednotlivec môže urobiť strašne veľa - a to aj bez toho, aby sa stresoval. Vlastne sa v rovine individualizmu drží po celý čas. Áno, aj takýto pozitivizmus je užitočný, keď ukľudní a zaktivizuje ľudí - je to super, nič nie je zbytočné. Po prečítaní si knihy "Zmena alebo kolaps" (Graeme Maxton) si napriek tomu uvedomujem, že treba urobiť oveľa viac.
Číst víc
Prírodný cyklus, známy ako Milankovičov cyklus, je v súčasnosti v perióde ochladzovania - prečo sa teda neochladzuje, ale neustále otepľuje? Ako veľmi ľudia vplývajú na podnebie? Uhlíková neutralita neznamená, že prestanú existovať emisie, a ak by aj okamžite prestali existovať, ľuďmi spôsobené otepľovanie bude trvať ešte desaťročia - prečo je to tak, a prečo a ako musíme aspoň tú neutralitu dosiahnuť do určitého času, je dôkladne a zrozumiteľne vysvetlené v prvej časti knihy (60 strán).
Všetky ďalšie časti hovoria o tom, čo treba urobiť k zmene - na individuálnej aj kolektívnej úrovni. Som milo prekvapený, že neabsentujú ani odvážnejšie urgencie k systémovým zmenám, o akých som doteraz čítal len v knihách od Graeme Maxtona. Autor spomína aj viacero neziskoviek, napríklad Fridays For Future Slovensko a sieť slovenských organizácií Zelený reštart - táto sieť sa v dobe vydania tejto knihy premenovala na Klimatická koalícia - určite pozrite ich web klimatickakoalicia.sk pre info. Povinné čítanie!
„Aj keď mnoho jednotlivcov zmení svoj spôsob života, neznamená to nevyhnutne zmenu spôsobu života ľudstva ako celku. Ak zmeníme spôsob života ľudstva ako celku, zákonite sa táto zmena bude musieť odraziť aj v živote jednotlivcov.“ (Jakub Filo)
Mnohí Gatesove riešenia považujú za realistické, čo je samozrejme pozitívum a môže aj to prispieť k osvete v oblasti klimatickej krízy. No ja som mal z tejto knihy taký pocit, že ide v súlade s určitými opatreniami skôr o adaptovanie sa na klimatickú zmenu, než na rázne kroky proti nej. Je to ten greenwashing, na ktorý upozorňuje vo svojich knihách klimatický aktivista Graeme Maxton. Namiesto urgencií k limitovaniu nadmernej výroby a spotreby Gates hovorí presne opačne - vraj všetko, čo robíme, môžeme robiť naďalej, navyše vraj výrobu musíme ešte niekoľkonásobne zvýšiť - ale musíme to všetko robiť "na zeleno". My robiť musíme "na zeleno", no zároveň aj všetko redukovať, limitovať, obmedzovať ako sa len bude všemožne dať - a Gates s jeho vplyvom si mohol dovoliť zájsť do tejto roviny. Na tom by ale veľa nezarobil.
Mám rozporuplné pocity, lebo vo veľa veciach s Gatesom súhlasím - s dosiahnutím úplnej dekarbonizácie, so zavedením uhlíkových daní, s masívnym zalesňovaním a pod. Ale to nestačí. "Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe" je vlastne výstižný názov tejto knihy, vôbec sa v ňom nehovorí o iných ekologických problémoch, ktoré zelený kapitalizmus podnecuje. Žiadny rast nie je trvalo udržateľný. Podnetná je posledná kapitola "Čo môže urobiť každý z nás".
Hlavný dej sa odohráva v roku 2076, kedy je priemerná globálna teplota, podľa prvého dielu, o 9°C nad predindustriálnym priemerom. V tomto diely informácie o teplote absentujú, lebo autor si asi uvedomil, že to s nimi prepískol – keby bolo o toľko teplejšie, život na povrchu by nebol už ani možný. Tento fakt paradoxne ešte viac dramatizuje realitu, pretože do toho stavu smerujeme. Napriek tomu, že príbeh je obalený klimatickou krízou, táto kríza je opisovaná ako kríza humanitárna, nie ako ekologická, a v podstate sa v ňom nezachraňuje svet, ale zachraňuje sa už len ľudstvo, čo je vlastne oxymoron. Proste mi tam chýbali nejaké argumenty z druhej strany, niečo ako sme videli napríklad v knihe Inferno (Dan Brown). V Poslednom storočí je však všetko jednostranné, priamočiare, všetci bojujú proti "diabolskému plánu" a pritom nikto nepredkladá iné riešenia. Čo mi bolo však ešte viac ľúto je to, že som si nedokázal obľúbiť žiadnu postavu, a je to potom ťažké čítať, keď nikomu nefandíte.
Číst víc
Neobvyklé, filozofické sci-fi, ktoré sa číta pomaly. Ako príbeh plynie, ostáva v čitateľovi, okrem desiatok odborných vedeckých fráz, miestami aj pocit nezmyselnosti, kvôli nezodpovedaným a nepoloženým otázkam. Ich vysvetlenia sa dočká až na konci, a potom všetko dokonale do seba zapadne. Takmer až do konca môže len tušiť, že v akom svete, na akej planéte alebo v akej dimenzii sa vlastne hlavný hrdina celý čas vôbec nachádza. Popri občas príliš vláčnom mudrovaní sa príbehom nesú seriózne existenčné, ekologické a sociálne témy, ktoré akoby boli reálnym varovaním pred honbou za zvyšovaním ľudského blahobytu na úkor prírody technologickými výdobytkami, ktoré sa ľahko otočia proti ich tvorcom.
Číst víc