Kniha je zaujímavým a produktívnym pokusom konfrontovať hľadanie odpovedí na problematiku existenciálnych kríz na jednej strane u ateisticky orientovaných existencialistických filozofov (Sartre, Camus a Heidegger) a na druhej strane u teológov alebo náboženských mysliteľov, akými bol napríklad Stockel, Wesley, Bonhoeffer, Kuzmány a Strauss. Prezentuje viaceré aspekty ich filozofických, teologických a náboženských úvah a podobné krízy o hľadaní odpovedí na možnosti jej riešenia. V monografii sa stretávame s rozličnými rovinami teologickej a filozofickej reflexie spoločenskej a kultúrnej krízy. Rezonuje v nej úsilie otvoriť priestor teológie a filozofie náboženstva pre kontext reálneho žitia a to nielen pre veriaceho človeka, ale pre človeka vo všeobecnosti.