Máloktorý svätec mal toľko duchovných detí počas svojho života a máloktorý ich má toľko po svojej smrti ako Páter Pio. Hoci väčšinu svojho života prežil v kláštore, prichádzali za ním mnohí ľudia, aby čo i len chvíľu strávili v prítomnosti tohto „druhého svätého Františka z Assisi“. Radi sa zúčastňovali jeho hlboko prežívaných svätých omší, stáli v dlhých radoch na spoveď alebo sa snažili aspoň z diaľky vyprosiť nejaký zázrak. Veľkosť Pátra Pia nespočíva ani tak v jeho stigmách, schopnosti bilokácie alebo čítania v ľudských srdciach, ale najmä v jeho hlbokom vnútornom
živote a vzťahu s Kristom, ktorý vyžaroval navonok obetavou láskou. Mnohé milosti ho stáli nesmierne veľa bolesti a duchovného utrpenia, v ktorých sa často utiekal k Panne Márii, osobitne modlitbou posvätného ruženca. V súčasnosti azda niet človeka, ktorý by vo svojom duchovnom živote nenašiel povzbudenie v slovách tohto kapucína zo San Giovanni Rotonda. Veď on sám povedal: „Moja skutočná misia sa začne až po mojej smrti.“