"Všichni moji skvělí čtenáři, děkuji vám za to, že jste se ještě jednou vrátili do Panemu a věnovali jste čas těmto postavám a jejich zápasům, ačkoliv jste předem znali výsledek."

Tak píše autorka Suzanne Collins v poďakovaní k Úsvitu sklizně, najnovšiemu románu zo sveta Hunger Games.
Áno, pre niekoho môže byť nepríťažlivé púšťať sa do príbehu, keď vie vopred, ako sa skončí.
Ale pre nás, ktorí milujeme Hunger Games, to je skôr dar ("Je to dar!" #guessthequote). Možnosť vrátiť sa do Panemu, dystopického sveta budúcnosti, je síce vždy dvojsečná zbraň, pretože príbehy, čo sa v ňom odohrávajú, sú plné utrpenia a bolesti, ale napriek tomu po nich neváhame siahnuť a myslím, že nehovorím len sama za seba, keď poviem, že by sme ich prijali pokojne aj viac.
Haymitch Abernathy. Večne opitý víťaz 50. ročníka Hier o život, zvyčajne všetkým ma smiech, je od začiatku postavou, ktorú si chtiac-či nechtiac obľúbite, pretože hoci je príjemný asi ako trieska pod nechtom a neberie si servítky pred ústa, je jasné, že nie je žiadny hlupák.
Jeho príbeh síce poznáme, no zachytáva ho len Katnissin opis v jednej kapitole v Skúške ohňom.
Vďaka tejto knihe konečne poznáme podrobnosti a Úsvit sklizne dopĺňa aj niektoré z medzierok zo šesťdesiatich troch rokov časového rozpätia medzi Baladou a Hunger Games.
Je to smutná kniha, ale som z nej šťastná ("...takže budeš trpieť, ale budeš veľmi šťastný..." #guessthequote no.2).

Nostalgia bude asi slovo, ktoré pri recenziách k tejto knihe zaznie asi najčastejšie.
Všetci tí fanúšikovia Hier o život si pri čítaní iste spomenú na to, ako prvotne prepadli Katnissinmu príbehu, a ako radi by sa vrátili k tomu okamihu, keď ho čítali prvýkrát.
A asi aj preto mňa osobne najviac dojal epilóg, v ktorom autorka prepojí Haymitchovo rozprávanie s pôvodnou trilógiou. Slzička, dve, tri...

Určite knihu dostatočne neoceníte, ak ste predtým nečítali trilógiu ani Baladu, a ak to tak je, tak, prosím, šup šup napraviť. A pre tých ostatných z vás: Hry o život nemajú víťazov, iba preživších, a Haymitch je toho dôkazom. Čítať sa to však oplatí aj tak.

Prepáčte, ale ako je možné že slovenský preklad bude dostupný v septembri? V roku 2025? To niekto ide polroka sedieť nad sviečkou so slovensko-anglickým slovníkom v pevnej väzbe? Veď to je hanba a škandál.