Otec provinciál Ján Srna SJ nedosiahol síce mučenícku korunu vytrvalosťou vo viere „usque ad effusionem sanguinis“ – „až po vyliatie krvi“ prvých kresťanov či spolubratov vo svojom ráde – troch košických mučeníkov zo septembra 1619, ale prekonal ich svojou novou, takzvanou „civilizačnou“ mučeníckou korunou. Od 13. apríla 1950, keď bola prepadom kláštorov zapriahnutá priamo pseudoveda, ako zlomiť „triedneho nepriateľa a amerických špiónov kardinála Spellmana“, postihli všetkých obyvateľov kláštorov a členov rádov krutosťou jaskynnej éry. Jána Srnu stíhali až po smrteľné lôžko prievozskej nemocnice v Bratislave, na ktorom 8. januára 1984 dokončil svoj život. Doslova až do konca života šiel so svojím krížom cestou Kalvárie. Jeho vinu vyhlásil otvorene vedúci Cirkevného úradu Ministerstva kultúry SSR slovami: „S celým jeho životom to súvisí! Bol na čele nelegálnej rehole od päťdesiatych rokov. Súvisí to s celým jeho postojom! Bol proti nám celý svoj život! Zastával reakčný, nepriateľský postoj!“ Nad hrobom otca Jána Srnu sa všetci skláňame s úctou, obdivom, ale aj s prosbou, aby sa za nás prihováral a vyprosoval nám u Boha a Sedembolestnej Patrónky Slovenska potrebné sily a milosti vydržať a nedať sa zastrašiť. Lebo my ostávame ďalej medzi tými, ktorí považujú za ľudskú i spoločenskú zásluhu, že zničili otca Jána Srnu, ktorý nám zanechal príklad hodný nasledovania.