A tam kde svoju nebeskú púť zakončil Helios, pokračuje Phobos...

Práve neveriaci Tomáš údajný neverec sa najhlasnejšie dovoláva hmatateľného dôkazu, na ktorom by spočinul jeho intelekt. Pevného prístavu jeho viery, kde by mohla jeho potreba uctievať bezpečne zakotviť. Vôbec nie je nedôverčivý či vedecký, toť kvalita pravého neverca pohana. Neveriaci Tomáš je niekto, kto veriť chce a veriť potrebuje, len koná opatrnejšie, pretože ho už niekto niekedy poriadne dobehol a on sa nepekne popálil tak ako skúsenosťou poučená líška, ktorá dôkladnejšie skúma okolie návnady prv, než sa na ňu vrhne. Nad každým, akokoľvek bedlivým neveriacim Tomášom nakoniec sklapne (na neho) nastražená pasca.

Inštinkt a intuícia Sú chladné pochmúrne dni, kedy ťažké hmly neistoty a nedôverčivosti sadnú na všetko vôkol, na všetky naše nádeje a ambície. Sú to dni otupenia našich inštinktov, zastrenia našej intuície dočasnej absencie vôle. Potom sú dni, keď nám všetko ide od ruky ako po masle, keď cítime nadmieru síl a sebadôvery, kedy ani na chvíľu nezapochybujeme, že by veci mohli ísť inak, než chceme. Predtucha zdaru našich slnečných dní, dní vysokého tlaku je predzvesťou prílivu našich nahromadených síl, vlnobitia našej
vôle.