Klasika zobrazujúca príbeh tragickej nenaplnenej lásky. Heathcliff bol sirota, ktorého si pán domu priviezol domov a vychoval ho ako vlastného. Vyrastal s jeho dcérou Catherine. Heathcliff bol tmavšej pleti, mal čierne vlasy, bol neposedný a impulzívny. Odkedy však do rodiny prišiel, bol diskriminovaný preto, že je tmavší, a vnímali ho len ako podradného sluhu. S Catherine si rozumeli, vzájomne sa ovplyvňovali. Ich vzťah by som však zhodnotila ako toxický. On si do kalendára značil, koľko večerov trávi s ním a koľko s inými, a potom jej to vyhadzoval na oči. Napokon prišla chvíľa, keď si Catherine musela vybrať manžela, a rozhodla sa pre Edgara svetlovlasého majetného muža z vyššej spoločenskej vrstvy napriek tomu, že milovala Heathcliffa. On ušiel, a keď sa vrátil, ona už bola vydatá. Postoje, ktoré voči nemu ľudia celý život prechovávali, a to, že práve preto si Catherine vybrala iného, ho ovplyvnili do takej miery, že v ňom vyvrcholilo všetko to zlo, ktoré sa v ňom celý život hromadilo. Nasledovali roky, pre ktoré bola typická túžba po pomste. Kniha je často hodnotená buď negatívne práve pre tú surovosť a nepríjemné pocity, ktoré v istých situáciách v čitateľoch vyvoláva, alebo pozitívne pre svoju literárnu hodnotu a zobrazenie tragickej lásky. Dielo poukazuje na to, aké boli v tej dobe dôležité rozdiely medzi bohatými, strednou vrstvou a chudobnými. Sociálna pozícia človeka bola dôležitejšia ako láska. Nežila som v tej dobe, neviem, aké boli motivácie autorky, aby to násilie a surovosť mali v knihe také miesto. Na druhej strane si myslím, že kniha je hodnotná, cítiť tú silnú lásku až za hrob, hoci vnímať aj to negatívne žiarlivosť, pomstychtivosť, surovosť. Pre mňa bol záver vzhľadom na celý obsah knihy, ktorý by som zhodnotila ako skľučujúci, pozitívny. A určite považujem dielo za hodnotné, lebo ide o zobrazenie spoločenského vylúčenia v danom období. Verím, že keby Heathcliff nezatrpkol a nebol potom do takej miery „zlý“, dielo by ocenilo viac čitateľov.

Och, Búrlivé výšiny! Nebudem klamať, dočítať bol celkom boj. Viem, že sa mnohým čitateľom páčila a na základe rôznych pozitívnych recenzií som sa na ňu veľmi tešila. Ale takto po dočítaní viem nájsť iba málo aspektov, ktoré by sa mi páčili. Čo musím vyzdvihnúť je rozhodne poschmúrna atmosféra celého prostredia. Na mňa to celé pôsobilo ako pravé novembrové počasie - nedostatok slnečných lúčov, večne zamračené, daždivo a pretrvávajúci pocit zimy. Myslím, že dosť veľký vplyv to malo aj na náladu a správanie postáv, ktoré sa akurát stále hádali, chorľaveli a prepadali čoraz väčšej psychickej nepohode. Aspoň zdanlivo šťastné momenty by ste zrátali na prstoch jednej ruky.

Neberte ma zle, veľmi rada sa vraciam ku klasickým dielam, ktoré vedia poskytnúť úplne iný čitateľský zážitok ako súčasná literatúra. Už len použitý jazyk je často nesmierne zaujímavý a správanie postáv sa odlišuje. Pri Búrlivých výšinách mi chýbal nejaký pútavejší dej. Kniha je viac zameraná na vzťahy medzi postavami, ktoré však pre mňa boli často nepochopiteľné. Lebo z väčšiny som bola svedkom hysterických záchvatov, manipulácie a hádok. Heathcliff bol surovec, despota a násilník, ktorý sa neštítil násilia a Catherine zase hysterka, ktorá si od ostatných od malička vynucovala poslušnosť. Mnohí spomínajú osudovú lásku medzi nimi, mne však ich vzťah prišiel nezdravý. Nenašla som postavu, ktorá by ma oslovila a sledovať vývoj vzťahov som si neužila.

Aj keď knihu nemôžem odporúčať ďalej, prosím, nenechajte sa odradiť mojim názorom. Viete ako, sto ľudí, sto chutí a pri podobných knihách to patrí viacnásobne.