Dážď prská pomedzi holé koruny stromov a klopoce, keď veľké kvapky dopadnú na nízke kovové zábradlie. Najprv nechápe, čo sa deje. Zmocní sa jej inštinktívny strach, nevie sa nadýchnuť. Spomalí na ťažkých nohách a pokúša sa uvedomiť si, čo práve videla. Srdce jej búši. Sekundy zmeraveli v čase. Dievča sa kolíše v tme pod preliezačkou ako prízrak. Okolo krku má uviazaný oceľový drôt , na hrudi mu po šatách steká krv. Plavé vlasy dievčiny zmáčal dážď, lepia sa jej na líca, oči má dokorán, modrosivé pery otvorené. Nohy sa jej začínajú asi pol druha metra nad zemou. Čierne tenisky ležia kdesi pod ňou. Tracy položí kabelku na zem a hľadá telefón, aby zavolala políciu. Vtedy si všimne, že sa dievča pohlo. Kýva nohami. Zvýskne a pobehne k dievčaťu, šmykne sa v blate, pristúpi k nemu a vidí, že drôt vedie od krku cez najvyššiu priečku preliezačky na druhú stranu. „Pomôžem ti,“ zakričí a obíde dievčinu. Drôt vychádza z navijaka, ktorý niekto priskrutkoval k drevenému stĺpu preliezačky. Tracy chytí kľuku, ale niekde sa zasekla. Myká ňou, prstami hľadá uzáver. „Pomoc!“ zakričí tak nahlas, ako len vládze.