Mikaelovi začala klipkať hlava. Nasilu otvoril oči, civel do tmy, potom sa trochu presunul a oprel sa dlaňami o chladnú stenu. Obrátil sa k matracu a uvedomil si, že si musí ľahnúť, skôr než stratí vedomie. Vtom sa mu podlomili kolená. Spadol, udrel sa o tvrdú dlažbu, stiahol ruky pod seba a do blížiaceho sa spánku mu prenikla bolesť z dlaní a ramien. Sťažka sa prevalil na brucho a pokúšal sa liezť, no nevládal. Zostal ležať lícom na betónovej dlážke. Chcel čosi povedať, ale už nemal hlas. Oči sa mu zatvorili, hoci sa zo všetkých síl premáhal. Vo chvíli, keď sa prepadával do spánku, počul, ako do tmavej miestnosti vošiel Uspávač a na svojich tenkých nohách vyliezol po stene až na strop. Tam zastal, vystrel ruky a pokúšal sa ho chytiť porcelánovými končekmi prstov. Mikaela zahalila čierňava.